Tichá voda brehy myje… tak by som začala príbehom o nás DoNeBEADS

Tichá voda brehy myje… tak by som začala príbehom o nás DoNeBEADS.

A prečo? Lebo mi tak vždy ľudia hovorili. Bola som tichá, ale vždy som veľa dokázala. No nikdy som si to neuvedomovala. 😊

Tí ktorí ma poznajú osobne vedia, že som si niečím v živote prešla. No je Vás tu veľa, ktorí  ma poznáte len vďaka mojej – našej tvorbe. A tak prišiel čas na to, aby som sa Vám predstavila a ukázala pár životných momentov, o ktorých sa často nezmieňujem, veď predsa, koho by to zaujímalo. No pomaly mením na to názor a  prichádzam na to, že je dôležité hovoriť o tom, kto sme, čo sme, čo nás napĺňa, čo nás teší ale aj to, čo nás trápi.

V ponímaní ľudí som bežná normálna žena, ale až tak normálna nie som. Som STRELENÁ raz a presne 😊 áno, je to tak. Urobila som v živote veľa strelených rozhodnutí, ale nikdy som ich neľutovala, lebo ma posunuli až tam, kde som.

1. Strelená vec je to, že som sa ako dieťa rozhodla ísť na 8  – ročné gymnázium. Rodičia veľmi nechceli, ale povedali, že ak ich urobím, tak môžem ísť – urobila som a vyštudovala gymnázium
2. Strelená vec je to, že som sa rozhodla ísť na vysokú školu. Väčšina učiteľov mi hovorila, že na to nemám a študovať kombináciu biológiu a matematiku, čo je jedna z najťažších kombinácii na pedagogickej škole, nie je prechádzka ružovou záhradou. A predsa som ju vyštudovala.

A prečo práve učiteľka? Lebo keď som bola  žiakom ja, bola som šikanovaná, a vždy si robili zo mňa posmech a vstávať s bolesťami brucha a tak chodiť do školy som nepriala nikomu, a keby som vedela pomôcť len jedinému žiakovi u ktorého by som videla, že je šikanovaný, tak viem, že som sa rozhodla správne. Okrem toho, som človek, ktorý rád pomôže, poradí a učí.

• Strelená vec je to, že som sa po vysokej škole rozhodla odsťahovať na východ, kvôli môjmu bývalému manželovi. Zanechala som rodičov, kamarátov, známych a možnosť zamestnať sa u nás doma…len pre to, že som si myslela, že bude spokojný, keď sa presťahujem na východ. No už viem, že to bolo to najlepšie čo som mohla urobiť, lebo som sa dostala tam, kde som teraz.
• Strelená vec je to, že som sa od manžela odsťahovala do Senca. Áno, na opačnú stranu republiky. Sama s dcérou Laurou, ktorá mala vtedy 2 roky. A prečo? Lebo som v manželstve nemohla nič. Nemohla som tvoriť – lebo len sedíš a skladáš papierky, lebo len sedíš a háčkuješ, lebo len sedíš……Nikdy som nemohla mať názor. Nikdy som nemohla nič urobiť, kým mi to manžel neschválil. A takto ma manželstvo ubíjalo, nikam som nenapredovala, len som stagnovala, trápila sa a….prišiel jeden deň, keď som si povedala dosť. A odišla  som za prácou do Senca.
• Strelená vec, ktorú som urobila bolo rozhodnutie kúpiť si dom. Áno sama, s dcérou som sa rozhodla, že už nebudeme platiť podnájom, ale nájdeme si maličký domček, kde budeme konečne v kľude žiť. A podarilo sa. Z učiteľského platu si pomaly platím hypotéku 😊
• Ďalšia strelená vec je to, že sme sa s Tomášom spoznali v januári 2019 a do pár mesiacov už bol súčasťou nášho života a dopĺňame sa vo všetkom. V živote, práci, v korálikoch v tvorbe, vo výletoch….proste vo všetkom 😊
• A ďalšia strelená vec je to, že sme sa rozhodli v korálikoch podnikať. Otvorili sme si rodinný podnik v ktorom sme sa obaja našli. Obaja tvoríme a tešíme sa z toho, že vyrobíme pre Vás niečo čo Vám robí radosť. Že Vám vieme odovzdať slovenské tradície v našich výrobkoch, že Vám vieme odovzdať vedomosti, ktoré sme rokmi nadobudli a vieme vás to naučiť.
• Tento krok by som nenazvala strelený, ale vážny. 2x v živote som dostala druhú šancu žiť. A vďaka jednej úžasnej osobe, ktorá mi to pripomenula, som prišla na to, že kvôli niečomu som na tomto svete. Totiž, keď som mala 10 rokov tak ma zrazilo auto, keď som prechádzala cez cestu, keď som išla domov zo školy. A keď som mala 18, mali sme s rodičmi vážnu dopravnú nehodu. Ale ďakujem Bohu, za to, že som tu a že mi dal priestor aby som sa našla. No a síce neskoro, ale predsa, som ju využila a poriadne sa do nej pustila. Veď predsa musíme žiť naplno a byt v živote šťastní. A až keď robíš to, čo ťa teší, si šťastný.

A tu to cítim, že všetky moje strelené rozhodnutia, ktoré mi v danom momente pripadali ako neskutočne ťažké, nemožné, zložité a ubíjajúce, boli úžasné skúšky, ktoré som bravúrne zvládla a vďaka ktorým som sa dostala až sem a prišla som na to, čo je moje poslanie v tomto živote.

A teraz prichádza tá dôležitejšia časť. Aspoň pre mňa. Vďaka tej prvej časti som sa formovala ale vďaka tomu, čo napíšem teraz, pochopíte, prečo tvorím 😊

Od mala ma moja mamka Zuzana Kurtiková viedla k tvoreniu. Či to bol tanec ako dieťa, alebo ZUŠ, kde mam vyštudovaných 12 rokov na hry na akordeóne, alebo koráliky kde sme tvorili zvieratká a náramky tkané na stave. Mamka si dala takú námahu a spolu s mojim starkým nám vytvorili stav. Potom sme robili náramky priateľstva, viazali si bavlnky, ale veď to tiež poznáte 😊 Aspoň tí, čo sú v približne mojich rokoch. Ako 7 ročná som vedela štrikovať. Tiež vďaka mamke. Tiež ma učila háčkovať, ale ako dieťaťu mi to veľmi nešlo. Veľa krát som to zahodila a už sa k tomu nevrátila.

Už ako dieťa som tvorila pre druhých. Náramky, tkané, korálkové zvieratká a všeličo iné. Ale len pre druhých. Vždy ma tešilo, keď som to vyrobila, ale nenechala si sebe, ale vždy som niekoho obdarovala. A to bola pre mňa nesmierna radosť. Tvoriť pre druhých a potešiť druhých.

Počas vysokej školy som sa hľadala. Tam som prestala so všetkým….prestala som tvoriť len som sa učila a makala.

No prišlo obdobie keď som spoznala manžela. Tam som sa videla, že budem mať čas pomedzi prácu tvoriť skúšať všeličo, čo sa mi páči a skúšať niečo nové. Uchvátilo ma 3d origami. Pre mňa to bola terapia. Keďže som učila, tak som mala psychohygienu, skladala som si papieriky, a tvorila som. Bol to pre mňa relax. A videla som sa v tom. Robila som svadobné výzdoby pre mojich známych. Tiež dekoratívne a pamätné predmety s dátumami, alebo s obrázkom, ktorý pripomínal to, na čo bolo dôležité. Kým neprišlo obdobie, že som si chystala výzdobu na vlastnú svadbu. Skoro všetko som mala nachystané, kým neprišla veta od manžela – zas iné nerobíš, len skladáš papieriky. Tak som to zbalila a všetko vyhodila. 2 týždne pred svadbou 😊 áno, aj to je dôkaz toho, že som strelená. Keby som vnímala, už aj toto bol dôkaz toho, že sa nemám vydávať, ale….(doplňte si tam čo chcete – láskla je slepá, keď si zaľúbený tak nevidíš…..a pod.) Tak som prestala tvoriť úplne. A to už išlo so mnou všetko dolu vodou a PRESTALA SOM ŽIŤ. Nič ma netešilo, nič som nerobila, mrhala som čas sedením pri televízore aby bol manžel spokojný. Ale dlho to netrvalo, lebo som nevydržala.

Keď som bola tehotná a čakala som dcéru Lauru, ktorá má dnes už 11 rokov, som videla v TV, že vyrábajú čiapočky pre predčasne narodené detičky a vozia ich do nemocníc. Tak som si povedala, keď už ináč nemôžem byť užitočná v tomto svete, tak sa naučím háčkovať a vďaka mojim rukám pomôžem nejakému novorodeniatku.

A tu sa to všetko ZAČALO😊

Išla som si kúpiť jeden háčik a jedno klbko…..  😊 😊 😊 tak ako si asi všetci myslíte, neostalo pri jednom klbku. Ešte teraz mám doma cca 10 kg vlny 😊 a začala som háčkovať. Za 12 rokov, ako je na svete moja dcéra tak som neháčkovala asi týždeň. Áno, háčkujem naozaj každý Boží deň. Je to pre mňa nesmierny relax, oddych a radosť. Vďaka kamarátke, som sa dostala k takým nádherných klbkám a vlne, že som veľa háčkovala. Tuniky, oblečenie, deky, šaty, sem tam aj hračky….no kým neprišlo obdobie spred štyroch rokov. Keď som uvidela háčkované koráliky….

A moja tvrdohlavosť, musela som vyskúšať. Vďaka mamke som mala ešte nejaké koráliky, takže tu sa to všetko začalo. Jedna gulička, druhá, tretia, ….desiata – všetky som rozdala na Vianoce mojím blízkym. Neostali mi žiadne, ale vôbec mi to nevadí, lebo ma to nesmierne tešilo, že mali darček odo mňa iný, aký nemal nikto 😊 Potom som nakúpila postupne koráliky a už som háčkovala s korálikmi, Učila sa, vzdelávala sa, hľadala, čítala, pozerala videá…. A pred 6 rokom, keď som spoznala Tomáša, som mu ukázala čo som niekedy tvorila. Ten skoro odpadol. Neveril vlastným očiam, že čo, ako? A tým, že sa mi chcel zapáčiť ešte viac, tak sa ponúkol, že mi pomôže navliecť na vajíčko pre jeho syna. Chceli sme mu vyrobiť jedinečné vajíčko na Veľkú noc. Veď nebude mať predsa obyčajné 😊 No Tomáš sa do korálikov zamiloval a ja som sa zamilovala do Tomáša ešte o kúsok viac.

A takto si spoločne tvoríme. On je ten, ktorý rád kreslí vzory a našu slovenskú výšivku zakomponuje do vzoru či už na vajíčko, guličku alebo náramkom. Tiež je ten, ktorý to všetko navlieka a okrem toho tká náramky na stave.

Viete si predstaviť, že háčkujem niečo, čo mi môj partner navliekol? Že držím v rukách to, čo vytvoril on a ja to dokončím? Predstavte si milióny maličkých korálikov zháčkovať spolu a vznikne jedno dokonalé dielo. To je ako náš život. Milión maličkostí pospájaných do jedného uceleného celku 😊

A prečo háčkujem a tvorím? Aby som Vám robila radosť. V  ťažkých životných chvíľach Vás viem potešiť, viem Vám vytvoriť originálne dielo, pripomenúť to, odkiaľ pochádzate a okrem iného, viem Vás naučiť to, čo som sa ja za to obdobie naučila.

A toto sme MY . Už kompletne celé DoNeBeads – háčkované koráliky 😊